Keď sa darí tak sa darí

Zdravím ľudia, 

dneska vám chcem zdeliť moje nadšenie :) poslednú dobu tu bolo dosť prázdno, ako som vám písala, potrebovala som si dať pauzu. Takže dobrá správa :) Všetko sa už vracia do starých koľají, ale bude to omnoho lepšie. Píšem s radosťou, naplnená stretnutím s úžasnými mladými ľuďmi z víkendu, kde som mohla vzdať vďaku Bohu za zázraky, ktoré koná...

Človek si často kladie vysoké ciele a je schopný pre to urobiť čokoľvek. Poznáte to, niekedy si nedáte pokoj a chcete zo seba dostať maximum, lebo viete, že to za to stojí. Stojí to za ten pocit naplnenia, keď sa to podarí. A keď sa potom obzriete dozadu tak sa pousmejete na všetkom tom napätí, ktoré ste prežívali predtým, pretože teraz vám príde také bizardné. V srdci máte to naplnenie, ktoré akoby hreje s neskrývanou radosťou... A som rada, že toto práve prežívam :) 

Brázdenie Bystrice s mojou drahou sestričkou.

Prečo tu píšem tieto výlevy pocitov? Je to preto, lebo sa mi podarilo splniť tretie predsavzatie do tohto roku. 

Som prijatá na vysokú školu! :D 

Keď som to zistila mala som chuť všetkých vystískať a obehnúť mesto z tej radosti, lebo budem študovať to, čo ma baví. A neviem sa dočkať nového školského roku (i keď čoskoro to budem možno ľutovať keď príde učenie :D)

Teraz sa môžem hrdo nazývať vysokoškoláčkou, hoci som ešte stále maturantkou. No dobre, nie až tak hrdo, nech nespyšniem. Som šťastná, pretože všetko to úsilie, ktoré som do prijímačiek vložila stálo za to....a teda aj za chvíľkové zvoľnenie tempa blogu :) Som rada, že ste to so mnou vydržali. Odteraz to bude len a len lepšie! 

No a tak nakoniec vás chcem povzbudiť, že určite nevzdávajte niečo do čoho dávate svoje úsilie. Aj keď občas cítite málo sily, tak si za tým choďťe aj ďalej, aspoň za tým pocitom zadosťučinenia. Lebo viete, že to za to stojí, keď to vyjde. A keď si myslíte, že ste už preto spravili všetko, ale že to nie je dosť, vedzte, že so zvyškom vám pomôže Ten hore :) Lebo On je mocnejší, než my obyčajní ľudia a urobí aj to, čo nie je v našich rukách. 

P.S.1: Touto cestou by som chcela poďakovať všetkým, ktorí mi pri prijímačkách pomohli, či už psychicky alebo ma podporili ináč. Bez vás by som toto dnes nemohla prežívať. 

P.S.2: Pomaly sa nám to tu zaľudňuje :) Vidím, že pravidelných čitateľov je tu už 46. Tak čo ľudia, dáme 50? 

Teším sa na vás zase nabudúce, 

foto:KK